Z lásky sme si dušu prehĺbili

Autor: Stanislava Gabrišová | 18.7.2013 o 19:57 | (upravené 18.7.2013 o 20:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

Vkladám sa ti do rúk

drahá moja matka,

môj svet sa už kreslí...

zmazala som zadné vrátka.

 

V kmeni sa mi zrkadlí

láska môjho muža

naše sny ma upevňujú,

konáre po plodoch túžia.

 

Zo stonky už vyrástol

majestátny peň

konáre sa tiahnú k nebu

jesenný vietor letí preň.

 

Fúkne zľava, fúkne sprava

sedím pevne v zemi.

Odolám však náporom,

čo temná zima prinesie mi?

 

Potíšku sa vkradla

čakám druhý krok.

Či mi bude vlasy hladiť,

či tvárou v tvár mi bude sok?

 

Ukáže sa v plnej sile

konáre mi vytrháva,

padám k zemi - k domovu.

Naklonená ku koreňom zaspávam.

 

 

Vôňa jari tôňu ženie

lúčom pripravuje cestu,

aby dala život tomuto miestu.

 

Láska čistá v koreňoch

a láska v kmeni ukrytá

so slnkom napája ma do sýta.

 

Vďaka tebe drahá mať!

Dala si mi z tvojej sily

bolo dobre, že sme spolu snili.

 

Hoc sa výchor objaví

bolo dobre, že sme snili

z lásky sme si dušu prehĺbili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.


Už ste čítali?